Predošlej časti sme sa dočítali:

Opísanie toho, ako sa bohovia mieru spoznali, Článok končil vetami: Toto bol začiatok spoznania troch bohov s názvom Mier. Začali sa k nám pripájať spojenci čo chceli zdieľať náš mier a postaviť sa nespravodlivému systému, ktorý zaviedli bohovia sectoru .

 

 

 

hudba pre atmosféru:

http://www.youtube.com/watch?v=qC2q3uSNaws

 

          Ani sme netušili a po celú dobu nás tam špehoval záhadný tvor. Tvor, zakrádajúci sa v tieni, pod sutinami trosiek zničených stavieb. Vypadal ako vták len temnejšie, ozrutnejšie, zo zvedavosti počúval rozhovor, troch zaujímavo zmýšlajúcich väzňov banu. Vtom, keď sa rozhovor dostal do časti že založia nový klan s názvom mier, povie: „Ľudia sú zaujímaví“. V okamihu zdvihne svoje ťažké krídla zanesené hustým popolom. Mohutným pohybom sa vyšvihne zo zeme do výšky a odlieta. Ostáva po ňom len temný mrak rozvírených trosiek.

Záhadný vták odchádza z väzenia banu. Preletáva ponad husté dymové mraky, stúpajúcich do oblohy v tvare dlhých dymových stĺpov, ktoré vznikajú z horiacich ruin rozprestierajúcich sa po celom väzení s názvom ban. Letí dlhú dobu letí a len pozoruje, pochmúrny svet čo stvorili bohovia Sectoru v sprievode hlasov trýzniacich sa duší zapečatených v bane zabudnutia. Ako tak letí, konečne spozoruje okraj väzenia. Tvorí ho masívny ocelový múr s majestátnou výškou, týčiacou sa niekoľko kilometrov k oblakom. Denné svetlo, či hrejivé lúče slnka sa cezeň nikdy nedostali. Bol postavený spolu so Sectorom, dlhé roky zakrýva temnotu určenú pre odsúdených v bane. Pokúšať sa ho preliezť či preraziť neni možné, na to tu nemá nikto tak nadludskú silu. Aj pre vtáka je problém ho preletieť, ibaže preletí malým, nenápadným otvorom v múre,  ktorý je veľmi úzky, ale dostačujúci pre jeho prelet. Múr je široký, tak vták letí úzkym otvorom dlhú dobu. Na konci otvoru je vidieť silný lúč svetla čo príjemne hreje na pokožke, lúč svetla aký sa nenachádza v temnom bane. Vták sa konečne dostáva na koniec otvoru, dostáva sa za múry banu. Čaká ho tam čistá obloha, kde jasné lúče slnka prerezávajú oblaky, čistý vzduch a ani známky po boji či nejakej skaze. Ale je to len ešte obrovská púšť bez života čo slúži ako hranica medzi banom a Sectorom.

 

 

hudba pre atmosféru:

http://www.youtube.com/watch?v=0VoKkLXT4Gk&feature=related

 

          Teraz letí horúcou púšťou, jemný vánok sa pohráva s jeho čiernym, špinavým perím od nečistôt banu. Majestátne múry banu sa pomaly strácajú za piesočnými dunami, ponad ktoré letí dlhú dobu v smere silnej žiary slnka. Nikde niet nikoho, ani známky po živej duši či náznaku civilizácie, len nehostinná púšť bez života čo by ju obýval. Vták začne nečakane klesať do prázdna púšte, ako tak klesá spozoruje dve otlačené stopy chodidiel v piesku, ako keby tam niekto stál. Vták mierne spomalí a pristane tesne nad dve stopy, nie na piesok, ale sedí vo vzduchu na neviditeľnej ploche, alebo skôr na neviditeľnej postave stojacej v púšti. Vtom sa začne zviditeľňovať siruleta postavy, pripomína to neviditeľnú kamufláž, ktorá sa deaktivuje pri kontakte s iným živým organizmom. Pomaly postava naberá na črtoch, má na sebe dlhý plášť siahajúci po zem, s kapucňou na hlave ktorá mu zakrýva celú tvár. Plášť sfarbením ale aj materiálom pripomína piesok v púšti, dokonca sa piesok z plášta odsýpa a zase späť v strebáva. Keď sa už postava celá zviditeľní, nadvihne ruku s hŕstkou piesku v dlani s ktorým posype sediaceho vtáka na jeho pleci. Vták sa urazene strasie, aby dostal z peria piesok a prehovorí: „ooooo nevidel som Vás už dlhú, predlhú dobu, nepamätám si ani“, vtom ho ale postava v plášti preruší:  „načo mi to hovoríš...nezaujíma ma to...hm špeh v bane to je tak zbytočné, keď sa tam vôbec nič nedeje...žiadne drby...nič...mal by som ťa“, vtom ho vystrašený špeh preruší: „nie nie, mám zaujímavý drb, traja väzni sa chcú vzbúriť proti zákonom Sectoru...“. Postava v plášti ho preruší: „Vzbura... vzbura väzňov to je drb čo za nič nestojí“, špeh ho preruší: „Aj keď to je Kira a Bruc? Väzni čo robili problémy vždy keď sa len dalo... a ten čo ich bude viesť je ten, čo opovrhoval s vašimi zákonmi najviac?........ Paces... v túto chvíľu sa k nim pridávajú pravdepodobne ďalší, čo veria na ich blábol o mieri“. Vtom sa postava v plášti pozrie v smere banu, zákerne vycerí zuby a s úsmevom povie: „Tí dvaja robili problémy vždy, ale nie sú až takou hrozbou pre chod Sectoru, problém je, že ich vedie Paces“, teraz už vycerí zuby zákerne na celé ústa a povie: „Hrať sa na bohov vlastného sveta, je na čase ich usmerniť hrubou silou“. Nadvihne ruku v päsť zovretú smerom na oblohu a ráznym hlasom vykrýkne:

 

 

hudba pre atmosféru:

http://www.youtube.com/watch?v=PCfiqY05BpA

 

          „Saver, spacejunker, ideme do vojny !!!“ Vtom vták, no vlastne špeh sediaci na jeho pleci zistí a povie: „Tak ty musíš byť UNI“ Postava v plášti, čiže UNI, päsť otvorí a v dlani sa mu začne formovať silno svietiaca energia do tvaru gule, vo veľkosti tenisovej lopty. Je počuť silné svišťanie vetra, ktorý začne prúdiť okolo UNIho vo veľkom víre nadvihujúc piesok v púšti a plášť čo má na sebe. Guľa, sformovanej energie sveti jasne do oranžova

v oslepujúcej sile a vydáva silno piskľavý zvuk, čo doslova reže bubienky uší. Keď sa už energia dostáva do konečného tvaru žiariacej guli, z ktorej vychádzajú oslepujúce lúče svetla, tak čistú oblohu bez mrakov pohltí veľká čierňava. Žiaru slnka zakryje obrovský mrak, ktorý sa rozprestrie ponad celú púšť čo ju zahalí do temna. Teraz je len vidno UNIho osvetleného jasnými lúčmi, ktoré vychádzajú z gule na jeho dlani nasmerovanej do oblohy. UNI uprie zrak v smere oblohi, zahalenej mrakmi a prehovori  „Nikto nebude za nás bohov Sectoru rozhodovať či vojna, alebo mier toto vyrieši....vyriešime to my bohovia Sectoru tak, ako my chceme“, vtom rozdrví svietiacu guľu držiacu v dlani, čo znie ako drvivý zvuk praskajúceho skla. Rozbitie gule uvoľní tlakovú vlnu, ktorá prehĺbi pôdu pod nohami UNIho a rozvíri piesok na niekoľko kilometrov. Uvoľnená energia z gule vzlietne veľkou rýchlosťou k oblakom, v tvare jasnej oranžovej iskry. Iskra je tak žiarivá, že jej svetlo je vidno aj z pohľadu mimo našej atmosféry ako osvetluje Zem, jasným oranžovým svetlom. Z mesta s názvom Sector, ktoré sa nachádza za hranicami púšťe, je tiež vidno tú istú silnú žiaru oranžového svetla v podobe východu slnka. V strede mesta je vysoká stavba, na ktorej stojí obrovská socha múža v plášti, socha znázorňuje bohov sectoru. Na samom vrchole sochy, čiže jej hlavy, sedia dve postavy v plášti s kapucňami na hlavách. Obidve postavy majú čierny plášť, ale iba jedna ho má celý zakrvavený od čírej krvi. Obidve postavi zaostria zrak v smere oranžového svetla, vychádzajuceho spoza púšte a prehovorí ten v nezakrvavenom plášti: „UNI nás zvoláva oranžovou iskrou... to znamená, že ideme do boja“, otočí sa na postavu v zakrvavenom plášti a spýta sa: „Saver ideš aj ty?“

Saver odpovie „Mier či vojna, teraz sa to rozhodne.“

Prístupov 7581

Kvalita článku