V minulej časti sme sa dočítali (Krok k donolasoti č.7) :

 

     Obloha začne tmavnúť, púšť začne zahaľovať obrovský tieň do rúška temna. Pomyslím si: "Čo sa to zas deje?" Nasmerujem zrak hore smerom k oblohe, Mesiac ide zatemniť Slnko do úplnej tmy, je to zatmenie Slnka? Mesiac pomaly prekryje celé Slnko, púšť pohltí čierna noc, nevidím ani na krok, som úplne oslepený. "Čo sa to do frasa deje?" Zazriem v tme malú žiariacu guličku svietiacu do červena, piskľavý zvuk aký vydáva mi reže bubienky uší. Žiarivá guľa zbĺkne v silnom výbuchu čo spustí tlakovú vlnu, ktorá narazí do mňa, zosilnie natoľko, že osvetlí púšť do krvavočervenej farby, len ťažko sa mi dá na ňu zaostriť zrak. ............

 

Hudba pre atmosféru :

http://www.youtube.com/watch?v=oMJQ9qYrRMY&feature=player_embedded

     Tlaková vlna rozvíri piesok,  na niekoľko kilometrov, od miesta jej zbĺknutia. Oči si rýchlo prekryjem oboma rukami, v snahe, chrániť si ich. Celou váhou tela sa nakloním dopredu, len aby ma neodhodilo dozadu, za piesočne duny. Podarí sa mi zaostriť zrak na krátky čas, na žiaru predo mnou. Vidím, že krvavo sfarbenú žiariacu guľu, drží saver vo vystretej ruke v dlani, nasmerovanej k oblohe. Pri pohľade na ňu, ma oslepí jasné červene svetlo, osvetľujúce celú púšť do krvava. Svetlo je až príliš jasné, že mi pri pohľade naňho bolestivé pretrháva sietnice očí. Nahromadene slzy sa začnú miesiť s krvou, v kvapky stekajúcich mi po tvár. Guľa stále vydáva silno piskľavý zvuk, ktorý silnie stále viac a viac. Neznesiteľne mi to reže bubienky uši, z ktorých sa mi spusti pomali stekajúca krv. Tlak v hlave mam tak veľký, že mi ju o chvíľu určíte roztrhne, ak to neprestane. Rozrušený sa pomali pozriem na dlaň, celá sa mi trasie od strachu, ktorý ovládol cele moje telo. Nemôžem ani len prstom na ruke poriadne pohnúť. Niekoľko krvavých kvapiek mi padne rovno do dlane, až vtedy si poriadne uvedomím, že krvácam takmer z celej tváre. Rukami si zakryjem obe uši, dlaňami poriadne pritlačím, aby som čo najviac stlmil ten mučivý  zvuk, čo tak trýzni môj sluch. Oči ma režú od jasného svetla, no aj tak neodradne zaostrím zrak, na žiariacu guľu s  hlasným výkrikom pre povzbudenie  "Áááááááááááááááá !!!!!!!!!!!!!!!!"

 

     Vtedy sa stane čosi divne až nemožné, Saver sa pozrie priamo na mňa, ako keby ma tam spozoroval. Naše pohľady sa stretnú v jednom rýchlom okamihu, v čom sa ma hneď zmocni desivý pocit odhalenia. Sám seba sa začnem v duchu pýtať "On ma vidí? ale to nie je možné? Je to len ilúzia z minulosti, v ktorej som sa ocitol ako divák, on ma nemôže vidieť, to nie je možné!" Po celom tele mi steká studený pot z nervozity, mam hrozný pocit, že ma pozoruje samotná smrť. Saver sa k tomu pousmeje zákerným úsmevom,  v čom v obrovskej, takmer v stotinovej rýchlosti, žiariaca guľa v jeho dlani zbĺkne.......

 

     Zbĺkne v červený plameň, v krvavočervenej farbe. To ani nie je normálny plameň, je to skôr krv, ktorá sa tvaruje do podoby akéhosi horiaceho ohňa, akási nezvyčajná sila, čo spôsobuje tento jav. Saver stále priamo hľadí, do mojich skrvavených očí. Telom sa mi nedá pohnúť, od strachu som skamenel ako socha, nemám ani len potuchy čo sa to tu deje. Guľa v saverovej dlani sa stále tvaruje v horiacu krv, no o chvíľu sa stane čosi, čo je viac než divne.

 

     Guľa vydá hlasný dunivý zvuk, čo otrasie celou púšťou. Ten zvuk mi nič nepripomína, ale keď sa začne duniví zvuk opakovať, krv v žilách mi začne tuhnúť od tušenia, čo by to asi tak mohlo byt. Saver sa otočí tvarou ku guli, vydýchnem si, pretože konečne prestane hľadieť do mojich oči. Stlačí silno prstami guľu v dlani, čo vydá vŕzgajúci zvuk, ako keď sa silno zaťahujú kožené povrazy. Hlasité bitie zintenzívnie natoľko, že pri každom hlasnom tlkote striasa pieskom v púšti tak, že to vypadá, ako keby zrnka piesku tancovali od radosti. Len zo zatajeným dychom pozorujem všetko, čo sa deje okolo mňa. Guľa začne pulzovať v rytme tlkotu, čo pripomína len jedno. Prehltnem ťažko slinu a poviem tichým hlasom: "To je srdce, komu asi tak patri?......alebo patrilo ? "

 

     Tlčúce srdce stále horí v akomsi krvavom plameni.........krvavé plamene začnú dokonca stekať, pomedzi saverove prsty, smerom dolu po celej ruke. Srdcom v ruke sa priblíži bližšie k svojej tvári. Spacejunker s UNIm, tam len ticho postavajú.....no nevyzerajú byť nepokojný, určíte vedia čo sa to tu práve deje. Jeden z nich prehovorí: "Saver, neviem či to je dobrý nápad, tvoje telo to nemusí vydržať... sme už dosť silný......viac už nepotrebujeme k víťazstvu... rozdrvíme v prach každého, kto sa nám postavy v ceste... porazíme aj jeho, keď nato príde... navyše, ak to spravíš... možno navždy stratíš svoju ľudskosť." Saver bleskovo odpovie "K porazeniu jeho?! Vieš ty presne akú silu potrebujeme k porazeniu jeho?!!! Vieš to ?!!!"

 

     Saver sa pozrie na oblohu a s kludným hlasom dopovie: "Nevieš... a preto možno ako  prvý zomrieš... nemôžeme nechať nič na náhodu, musíme využiť všetko čo máme, tak prestaň byt tak mäkký UNI... hlavne si musíš pamätať jedno... človek sa nikdy nemôže stať bohom!" Priamo sa pozrie na tlčúce srdce držiace, vo svojej dlani a chtivým, priam šialeným výrazom v tvary povie "Ja, áno ja... ja budem ten, čo pretvorí tento svet k obrazu svojmu!!!" Hneď ako to dopovie, spraví čosi, čo je viac než nechutne. Celou silou a plnou rýchlosťou si vrazí do úst ruku, až po lakeť. Je počuť silne zapraskanie sánky, nechutne zvuky rozširovania ústneho svalstva, hrtanu a pažeráka. UNI so Spacejunkerom, len s hrozením výrazom v tvary sledujú savera, že s akou verbou a odhodlaním to dokázal spraviť, niečo tak šialené a brutálne.

 

     Saver v neúnosnej bolestivej situácii, začne v útrobách svojho tela, niečo nahmatávať. V očiach sa mu zjavy šialený vyraz s dokorán otvorenými očami.....pravé musel nahmatať to čo hľadal. Tvárou je otočený hore k oblohe, keď si práve ruku vytiahne z úst celú von, v jednom rýchlom pohybe v sprievode zvuku, ako keď človek vyvráti niečo veľké. Ruku má celú od stekajúcej krvi, ústa taktiež. Skloní sa tvarou k zemi, v čom vykašle zo seba prúd krvi do piesku. Očami pozerá na piesok, plnej krvavých hrudiek. Pred sebou má vystreté obe svoje dlane, v jednej ruke drží krvavo horiace srdce, v druhej srdce vlastné, ktoré si práve sám vyrval cez ústa.

 

     Obidve stále tlčú, bije v nich život, ako keby sa stále nachádzali v niečom tele. Očami prechádza od jedného srdca k druhému. Uprene sa zadíva na horiace srdce, v očiach sa mu mihoce odraz krvavých plameňov. Ústa sa mu začnú dvíhať, od jedného kútika k druhému v široký úsmev, pri ktorom vycerí všetky zuby. Spusti tichí smiech lačniacom po sile, akú by chcel ovládnuť. Tlčúce srdce v dlani, ktoré patri jemu, ho už nezaujíma. Chtivosť po väčšej sile ho upína zrakom, iba k tomu druhému. Je zhypnotizovaný tým čo chce a tým čo konečne môže získať. Ani neváha a dlaň v ktorej drží svoje srdce, zovrie silno  v päsť, v čom ho v okamihu rozdrví v krvavú kašu. Je už len počuť jeden tlkot... tlkot srdca horiaceho v krvavý plameň, srdca skrývajúceho veľkú silu, akú sa snaží ovládnuť, aj keby ho to malo stáť vlastný život.

 

     UNI povie "Teraz už nie je cesty späť, teraz už nie... no bol jediný z nás, kto to dokázal spraviť... hm." Saver si priloží ruku s roztvorenou dlaňou na tvár. Skrvavené zbytky srdca, mu stekajú po tvári... prstami prejde pomali z oči dole, k lícnym kostiam, nižšie k spodnej sánke, ktorú silno stisne až zapraská, medzi jeho prstami. Natiahne ju poriadne dole tak, že ústa ma otvorene dokorán, na doraz. Tvar nasmeruje k oblohe, krištáľovo čisté slzy mu stekajú po tvary, až kým sa nezačnú miesiť s krvou, ktorá sa nachádza takmer na každom kúsku jeho tela.

 

     UNI prehovorí "Sú to slzy radosti ? Alebo skôr slzy bolesti?... slzy smútku, ktoré vyšli vo chvíli zapretia ľudskosti, že ako človek nemôžeš spraviť nič pre tento svet, že vedie len jedna cesta... byt niečo viac... že pre teba už nie je cesty späť?... vieš mi odpovedať na niektorú z týchto otázok ? Saver?!"

 

     Saver "Ani... ani sám neviem." Zdvihne ruku k tvári v ktorej drží tlčúce horiace srdce a pomali si ho nasmeruje k ústam "Každopádne... pre mňa už nie je cesty späť..." a narve si ho do úst s takou istou verbou a odhodlaním, ako keď si najprv vyrval vlastné srdce. Hlasité zapraskanie sánky, ďalšie nechutné zvuky rozširovania ústneho svalstva, keď vnikne ruka hlbšie hltanom do pažeráka. UNI len zo zarmútenými očami prizerá na to , že čo je ochotný podstúpiť jeho vodca Saver, len aby získal svojho vytúženého cieľu.

 

To Be Continued...

Prístupov 11033

Kvalita článku