blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG kira260686
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
Kira260686



Krok k dokonalosti č.7 (BruceLee1991)
pridal Kira260686 6.5. 2012 o 22:23



Hudba pre atmosferu:





          Pokúsim sa zahnať päsťou po ruke trčiacej z pomníka, dúfajúc, že sa mi podarí aspoň trochu uvoľniť hrdlo spod jej drvivého zovretia. Zdvihnem ruku v päsť zovretú za sebou, pripravený dať do toho všetko. Keď sa idem práve zahnať, ucítim, že stisk na mojom hrdle zosilnie natoľko, že sa už nedokážem udržať pevne stáť na nohách. Zapriem sa z posledných síl celím teľom, cúvajúc smerom od pomníka preč, zachrániť sa. Pri tejto snahe o záchranu si ma ruka s ľahkosťou pritiahne celkom blízko k sebe, ako keby som pre nu nekládol žiadny odpor. Nohy sa mi podlomia v čom prudko padnem na kolená. Som v šoku z toho všetkého, kolená mám zodraté z drsnej pody do krvava, pália ma od bolesti čo len s horšuje moju už aj tak dosť zúfalu situváciu umierajúcej nadeje prežiť to. Teraz podradne kľačím pred pomníkom, stále mučený drvivou silou, akú mi spôsobuje ruka držiaca ma za hrdlo .Zúfalo prehovorím lapajúc po dychu:

"Prosím"


          Ucítim ako ma ruka dvíha smerom hore nad pomník tak, že nohami nedočiahnem na pevnú zem podomnov. Z posledných síl kopem na všetky strany v snahe zachrániť sa. Sietnice očí mi presvetľuje lúč svetla, vychádzajúci zo stropu nadomnou. Pomaly už viečka očí neudržím mať otvorené, svetlo v očiach mi zhasína tak ako môj život utícha pred skonaním v bolestiach. Lúč svetla začnem vnímať ako tunel do posmrtného života, ako keby ma lákalo do chrámu božieho. Prestávam sa brániť, nohami nekopem v snahe zachrániť sa, už neprosím svoje telo aby sa bránilo, vzdávam to, začnem spomínať na to všetko čo mi bolo drahé.


          "Kto sa postará o môjho verného priateľa škrečka Lee keď tu ja dnes skonám, čo bude s Kirom, Pacesom a ich snahou vytvoriť mier.........miesto pre každého, kde si budú všetcia naslúchať , nech má každý aký chce názor, svoj vlastný pohľad na vec, každý je iný, nikto nie je horší, len iný .........teraz je to už jedno, ak tu teraz ja umriem, tak aj umrú spolu so mnou moje sny o tomto všetkom........nádej umiera posledná, tak nech to je aj teraz tak......oči sa mi zatvoria "


          Ozve sa hlboký hlas z náhrobného kameňa: "Najprv si mal strach, hneď potom si však nabral odvahu, myslel si na to, že nemáš čo stratiť.........a teraz spomínaš na to všetko o čom si sníval......ono je to tak, že vždy pred smrťou si človek uvedomí prečo žil......čo mu bolo na tomto svete drahé...................dnes neumrieš"


          Keď už som bol zmierený s tým, že ma život opúšťa, keď ma už telo prestalo poslúchať, ucítil som uvoľnenie krku, hneď nato náhly príval kyslíka, o ktorý som bojoval do poslednej chvíli života. Padnem z výšky rovno na nohy, ktoré sa mi zoslabene podlomia, načo sa aj hneď zvalím na chrbát. Snažím sa lapať po dychu, kašlem krv až kým sa neukľudním pomalými, hlbokými nádychmi a výdychmi. Sám seba sa začnem nahlas pýtať:

Hudba pre atmosferu:





          "Prečo?.......Prečo som to prežil?"

Hlas z náhrobného kameňa hneď nato odpovie:

"Prečo by si mal umrieť tu?........Pýtaš sa také hlúposti, nemám dôvod ťa zabíjať, práve naopak, byť ti vďačný ................moje meno je.........."

"Moje meno je Denres, i keď po jednej udalosti v mojom živote ich mám dve ...........vstaň a podíď bližšie, dokonči to, čo si začal"

Pýtam sa sám seba: "Čo som začal? O čom to hovorí?"

Denres: "Tým že si strhol papier pri mojom mene z náhrobného kameňa si uvoľnil časť môjho tela, ktoré je zapečatené v tomto náhrobnom kameni. Ten papier obsahoval pečatiace písmo, čo slúži ako zámka na ozajstnú pečať ukrytú pod povrchom pomníka, ty si ten papier strhol, videl si ako začal pomník na tom mieste praskať, ukázalo sa ti ďalšie ukryté písmo v tvare kruhu zloženého z japonských písmen, teraz ťa žiadam vstaň a dokonči to........."


          Odpoviem mu:

"Neviem ako to mám dokončiť, ale keď tak žiadaš......vstanem......čo teraz?"

Denres: " Teraz potrebuješ svoju krv, stačí keď si prstom prejdeš po zodratých kolenách ............a áno, ospravedlňujem sa ti za to zranenie.......keď tak spravíš, prst od krvi prilož na náhrobný kameň presne do stredu kruhu zloženého z písmen"

Začnem uvažovať o tomto všetkom, či mám urobiť to čo odomňa žiada tento jav hovoriaci z náhrobného kameňa, ktorý ma pred chvíľou takmer pripravil o život. Prejdem si prstom po zodratom kolene, nasmerujem prst blízko k náhrobnému kameňu, nedotknem sa ho, ale prehovorím:

"Čo ak to nespravím?.....Čo sa stane? Zabiješ ma? A keď ma zabiješ, kto to spraví za mňa?......Neviem či ti mám veriť, kto si? Čo si zač?"


          Denres prehovorí:

"Dávaš si pozor, to sa mi páči.....nie si dôverčivý, nenecháš sa nalákať na každú žiadosť..........no dobre.....zaslúžiš si vedieť kto som......ale to ti budem musieť prerozprávať celý príbeh o tom prečo je to na tomto svete tak ako to je......... o tom,na čo bol založený, ako fungovala jeho rovnováha.................v čom sa jeho rovnováha narušila....určite si ich mal už možnosť vidieť.......áno, mal, všakže?"


          So zatajeným dychom odpoviem:

"Máš na mysli bohov Sectoru?"

Denres: "Oooooooo tak takto sa začali nazývať, ja som tu už zapečatený dlhé roky, neviem kam sa stihli dostať so svojimi plánmi o stvorení vlastného sveta"

Hneď na to zareagujem:

"Už ho stvorili........ten svoj svet volajú Sector, nie je to tak slobodná krajina ako som si z prv myslel, nie je tu sloboda vlastného názoru, ak názor nie je podľa ich predstáv...........trestom sa stane ban........teraz sa v ňom nachádzaš aj ty"

Denres: "No chápem.......miesto pre tých, ktorí nezodpovedajú ich predstavám, dobre.......teraz ti poviem ako to všetko bolo na začiatku, pozorne počúvaj, onedlho sa staneš súčasťou pravdy o tomto svete"


Hudba pre atmosferu:





          "Hneď na začiatok začnem takto, rozhliadni sa na všetky strany okolo seba, čo vidíš? Vidíš sochy bojovníkov, každá z týchto sôch predstavuje bojovníka, ktorý sa stal tým najmocnejším svojej doby. Či už vďaka využívaniu nadprirodzených schopností v nekonečných podobách, alebo úžasnej zručnosti so zbraňami, ktoré sa stali postrachom každého nepriateľa. Mená ako Madara Uchiha, Alucard, Ichigo Kurosaki, Dante.......Mohol by som pokračovať ešte dlho, sú to všetko legendy, bojovníci, ktorí existovali, ťažko sa tomu verí, znie to ako rozprávka, ktorá by mala obživnúť priamo pred tvojimi očami, ale je to tak. Svet sa o týchto legendárnych bojovníkoch dozvedal formou máng. Manga je dôležitý dokument pre zachovanie príbehov a činov týchto legendárnych bojovníkov. Títo bojovníci existovali, boli to hrdinovia nášho sveta, hrdinovia čo mali vlastný príbeh o tom ako sa rozhodovali a žili. Bola medzi nimi premyslená rovnováha. Silu čerpali z jedného zdroja ktorá bola spravodlivo delená medzi nimi, aby nenastal vo svete chaos, prevýšenia sily u jedinca, ktorý by mal v pláne zlikvidovať túto rovnováhu. Ukážkový prípad toho sú bohovia Sectoru, ale k týmto sa vrátim až na konci rozprávania. Čo je ešte dôležité, každý hrdina mal svoj príbeh v živote, ktorý mu bol pridelený od malička, bol obdarený silou aká sa používala v jeho kraji, či to bola chakra, čo je zdroj sily ninja sveta, či to bola furiokum, čo bol zdroj sily shamanov, sila upírov, či iných nadprirodzených bytostí. Síl bolo veľmi veľa. Ako som už spomínal, tieto sily sa čerpali z jedného zdroja. Ten zdroj sily sa nenachádza na Zemi ale na Mesiaci, presnejšie v jadre Mesiaca je ukrytý posvätný chrám, kde sa nachádza táto úctyhodná sila. Je to dar pre ľudstvo, aby sa nastolila rovnováha, s ktorou by bol každý spokojný. Ibaže to malo jeden háčik, aby bola táto sila spravodlivo rozdeľovaná, bolo potrebné aby ju niekto spravoval, niekto, kto by túto dôležitú úlohu vykonával. Ako som spomínal, každý hrdina mal svoj príbeh, jeden z hrdinov sa ho musel dobrovoľne vzdať aby mohol spravovať túto silu v chráme v Mesiaci. Ten čo tak učinil, som ja. Vzdal som sa svojho príbehu v živote a vybral som si tú najdôležitejšiu úlohu, rozdeľovať silu a chrániť ju. Vzdal som sa možnosti stať sa hrdinom v ninja svete.


          Pred odchodom z neho som sa ale rozhodol učiniť dôležité rozhodnutie a to je, že som určil iného hrdinu namiesto seba. Určite vieš koho tým myslím, bol to Naruto Uzumaky, tá manga je známa po celom svete. Ako som už takto zaobstaral nového hrdinu čo ma nahradil, život ma začal pomaly opúšťať, moje telo slablo v bolestiach, trvalo to dlhú dobu, na smrteľnej posteli som ešte stihol učiniť niekoľko rozhodnutí, ale tie už nie sú tak dôležité. Po smrti som sa stal shinigamim, bohom smrti, bola to obeta za možnosť mať absolútnu moc nad silou ukrytou v Mesiaci. Akonáhle som sa stal shinigamim, moja duša bola prevtelená do tela mnícha s menom Rikudo senin. Jeho telo sa nachádzalo v chráme v jadre Mesiaca, dá sa doslova povedať, že moja duša bola reinkovaná do tela tohto mnícha kde obživla. Spomínam si na to ako keby to bolo včera, po celom tom procese vzdať sa svojho príbehu, umieranie na smrteľnej posteli, stať sa shinigamim a na záver obživnutie v tele mnícha nachádzajúcom sa v chráme v Mesiaci, pravého boha tohto sveta. Moje prvé pocity z prebudenia v tomto tele boli také, že som cítil ohromnú moc rozhodovať o všetkom, mal som pocit ako keby som bol ja ten, čo stvoril tento svet, ten čo ho riadi, ten čo určuje ako sa bude vyvíjať, ten čo môže rozhodovať o smrti a živote, stal som sa najmocnejšou bytosťou, stal som sa bohom. Po užívaní si tohto pocitu ohromnej sily prišli povinnosti, ešte som nevedel čo ma čaká. Nachádzal som sa v obrovskej miestnosti podobnej tejto. Sochy bojovníkov boli všade naokolo mňa, v strede sa nachádzala obrovská žiariaca guľa, ktorá rotovala vo veľkej rýchlosti. Žiarila v nekonečných druhoch farieb, bál som sa pristúpiť k nej, ale bol som Rikudo senin, nemal som sa čoho báť. Prikročil som k nej celkom blízko, dotkol sa jej rukou. Vtedy som pocítil ohromný nával sily ako prúdi do môjho tela. Vošiel som celým telom do žiariacej gule, sadol si do meditačného sedu aby som sa mohol čo najlepšie sústrediť.


          Akosi som už cítil, že viem narábať s touto nadpozemskou silou, že ju viem rozdeľovať medzi hrdinami na Zemi. Upadol som do silnej meditácie, moje telo sa dostalo do silného tranzu. Nevedel som o svete okolo seba, v tom chráme som sa stal zraniteľným cieľom. Navyše, stalo sa aj to, že moje končatiny boli zviazané reťazami neskutočnou silou k sochám v miestnosti, zaisťovalo to, že tam ostanem na veky vekov, nebolo cesty späť. Nachádzala sa tam len jedna ochrana, pred bránami chrámu stála ohromná armáda bojovníkov zvaná zlatá armáda. Každý bojovník tejto armády bol obdarený silou, ktorá prevyšovala silu každého hrdinu na Zemi. Bola to istota, že keby sa niekto dozvedel pravdu o existencii mnícha v Mesiaci, ktorý spravuje silu medzi hrdinami na Zemi, tak ho zastaví táto armáda za každú cenu. Tento systém rozdeľovania sily fungoval dlhé predlhé roky, až sa zdalo, že to bude takto fungovať na veky vekov. Dokým sa nestalo to, čo by nikto nečakal. Neviem odkiaľ prišli, neviem ako boli stvorení, ale pred bránami posvätného chrámu chráneného zlatou armádou sa objavili traja bojovníci v čiernych plášťoch. Neviem ako sa mohli dostať k chrámu keď sa nachádzal v jadre Mesiaca, ale dokazuje to len jedno, a to, že boli neskutočne mocní. Teraz to mám pred očami jasne a zreteľne, tá spomienka vo mne obživla ako si odpečatil časť môjho tela, je vo mne zachovaná. Ukážem ti ju, stačí keď sa pozrieš na pomník, pozeraj sa na tie červené oči, ktoré sa na ňom objavia o chvíľu"


          Zaostrím zrak na pomník. Začne na ňom praskať povrch až kým neodpadávajú z neho úlomky črepov, pod ktorým s objavia dve zatvorené oči, pomaly sa začnú otvárať.

Denres: "Si pripravený?"

Jasne odpoviem: "Som"

Oko sa otvorí, nie je to len tak obyčajné oko, je červené, je mi povedomé. "To oko! Však také poznám z mangy Naruto, je to sharingan, dedičná schopnosť akú majú len ninjovia z klanu Uchiha, teraz ma dostane do genjutsu, technika ilúzie" Zadívam sa priamo do oka, netrvá to dlho a ja sa ocitnem niekde inde. Telom som stále prítomný pred pomníkom, ale mysľou sa nachádzam v ilúzii. Nachádzam sa v prázdnej púšti, je to tak skutočné, až sa mi nechce veriť, že sa nachádzam len v ilúzii. Na pokožke tvári cítim horúčavu žiariaceho Slnka, oči ma štípu z piesku rozvíreného silným vetrom. Rukami si oči prekryjem a čakám čo sa bude diať ďalej. Pomaly si začínam myslieť , že ma len dostal do ilúzie kde ma nechá zahynúť. "Sakra a že sa nenechám nachytať.......je po mne"


          Prehovorí Denres: "Dávaj si pozor na oči, ani ja sám som nevedel, že sa táto moja uchovaná spomienka začína v púšti kde práve zúri piesočná búrka" Snažím sa dávať pozor, čo sa mi moc nedá keďže nevidím poriadne ani na krok. Potom to príde, začne sa diať niečo čo len ťažko slovami dokážem opísať. Predomnou sa začne zhmotňovať silueta postavy z poletujúceho piesku rozvíreného piesočnou búrkou. Čím viac sa zhmotňuje tajomná postava, tým viac utícha vírenie piesku v búrke. Oči si už nemusím prekrývať rukami, búrka ustupuje, už pofukuje len slabý vánok. Silueta postavy z piesku naberá na črtách, má na sebe dlhý plášť siahajúci po zem, s kapucňou na hlave, ktorá mu zakrýva celú tvár. Plášť sfarbením ale aj materiálom pripomína piesok v púšti, dokonca sa piesok z plášťa odsýpa a zase späť vstrebáva. Postava si čupne do drepu, zahladí sa na piesok pod sebou a povie: "Už je čas" Zdvihne obe ruky hore nad hlavu, hneď nato s nimi šmarí obrovskou rýchlosťou k zemi, čím ich zaborí hlboko do piesku. Spôsobí to silné zemetrasenie, ktoré však netrvá príliš dlho.   Keď sa zemetrasenie utíši, postava sa začne pomaly dvíhať z drepu hore do stoja. Ako sa tak dvíha, vidím, že rukami zaborenými v piesku niečo nahmatáva. Keď už má ruky takmer vonku, uvidím, že v nich drží hrubé reťaze, ktoré ťahá von z piesku. Je vidno ako silno sú napnuté k zemi a že musí vynaložiť obrovskú silu k ich vytiahnutiu. Hneď nato sa stane čosi neuveriteľné, z piesku pri oboch reťaziach vyjdú ruky. Chytia sa pevne reťazí, po ktorých začnú šplhať hore. Sú tu dve ďalšie postavy, ktoré boli ukryté pod pieskom. Vyzerá to byť náročné, trvá to dlhú dobu kým sa dostanú na povrch celým telom. Obidve postavy majú na sebe čierny plášť siahajúci po zem s kapucňou na hlave čo im zakrýva celú tvár. Jedna z nich, ktorá práve vyšplhala, prehovorí k postave držiacej v oboch rukách reťaze ešte stále zaborené v piesku.


          "Uni, pusti tie reťaze, už si splnil čo si mal"

Uni roztvorí dlane, reťaze sa v obrovskej rýchlosti strhnú späť pod piesok a odpovie:

 "Space_junker, tak ako? Už ste pripravení?"

Space_junker sa otočí k postave, ktorá vyšplhala spolu s ním spod púšte a spýta sa:

"Saver? Nečakal som, že to bude tak dlho trvať, cítim, že v mojom tele prúdi ohromná sila, je to ono ? Už sme pripravení?"


          Saver odpovie: "To som nečakal ani ja sám, ale konečne sme pripravení" Saver pomaly zdvihne hlavu hore smerom na čistú oblohu, dlaňou si prekryje tvár a prehovorí: "Space_junker, UNI, tento deň si budeme pamätať ako počiatok stvorenia nášho vlastného sveta"


          Ruky naširoko rozpaží a nasmeruje k oblohe, očami sleduje modrú oblohu rozjasnenú Slnkom, pery sa mu začnú triasť. V širokom úsmeve vycerí zuby na celé ústa v sprievode hlasného smiechu, čo znie ako smiech diabla samotného: "Už by to malo začať!"


          Obloha začne tmavnúť, púšť začne zahaľovať obrovský tieň do rúška temna. Pomyslím si: "Čo sa to zas deje?" Nasmerujem zrak hore smerom k oblohe, Mesiac ide zatemniť Slnko do úplnej tmy, je to zatmenie Slnka? Mesiac pomaly prekryje celé Slnko, púšť pohltí čierna noc, nevidím ani na krok, som úplne oslepený. "Čo sa to do frasa deje?" Zazriem v tme malú žiariacu guličku svietiacu do červena, piskľavý zvuk aký vydáva mi reže bubienky uší. Žiarivá guľa zbĺkne v silnom výbuchu čo spustí tlakovú vlnu, ktorá narazí do mňa, zosilnie natoľko, že osvetlí púšť do krvavočervenej farby, len ťažko sa mi dá na ňu zaostriť zrak. ............



Prístupov 21939
Kvalita článku
(83,3%) hlasov 21

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Z RUKY DO HUBY ČASŤ 2. (KIRA260686)
[ 18.9.2015] (príspevkov 2)
Z ruky do huby časť 1. (Kira260686)
[ 12.9.2015] (príspevkov 10)
Z ruky do huby (Kira260686)
[ 8.9.2015] (príspevkov 35)
Tomu ver - koncept (Kira260686)
[ 14.12.2012] (príspevkov 282)
Krok k dokonalosti č.8 (BruceLee1991)
[ 25.8.2012] (príspevkov 1177)
Krok k dokonalosti č.7 (BruceLee1991)
[ 6.5.2012] (príspevkov 4537)
Krok k dokonalosti č.6 (BruceLee1991)
[ 12.3.2012] (príspevkov 1753)
Extraterrestrial story (Dragonfly)
[ 29.1.2012] (príspevkov 1096)
Krok k dokonalosti č.5 (BruceLee1991)
[ 25.12.2011] (príspevkov 1250)
10/2011 zhrnutie blogu (Kira260686)
[ 1.11.2011] (príspevkov 2547)