S každým východom slnka pre mňa len pokračovala noc, všade bolo naoko svetlo, ale moje oči ho nedokázali prijať.. Neverím, že nastal tento okamih, za chvíľu zvíťazí pravda.. Celé mesto sa zišlo na námestí a netrpezlivo čakalo na udalosť, ktorá sa mala odohrať. Ja som si našla miesto úplne vpredu, počúvala som natešené rozhovory ľudí a nechala sa plne unášať tou atmosférou. Každý totiž čakal na to, kedy sa objaví on..  Re-Kon..

 

          Bolo to meno známe vo všetkých končinách sveta. Vždy keď sa schyľovalo k zdĺhavej vojne, každý jeden konflikt medzi mestami, kráľovstvami, krajinami bol ukončený vďaka jeho ľuďom, vďaka jeho prívržencom. On sám si budoval armádu. Ćlenovia boli vnímaní ako ochrancovia spravodlivosti, poslovia mieru a harmónie.

 

          Sám Re-Kon sa objavoval iba v tých najväčších bitkách, vždy keď už mizla nádej, on dokázal čeliť celej armáde naraz a keď už bol koniec, nedala sa na ňom spozorovať ani len stopa po boji. Pritom bojisko ako také sa zmenilo na nepoznanie. To robila jeho sila, neznáma energia menila prostredie v ktorom sa nachádzal tým intenzívnejšie, čím viac ju využíval pri boji.  Nikto nevedel naisto odkiaľ sem prišiel, no všetci tušili, že nemôže pochádzať z tohto sveta..

 

          Re-Kon mal zavítať do mesta aby zobral okolitú krajinu pod svoju ochrannú ruku, čím by bola zjednotená celá známa zem. Ja nie som obyvateľom tohto mesta. Som známa pod menom Scarabea a mám tu len svoje poslanie.. Napätie na námestí gradovalo keď sa zrazu otvorili brány mesta. Ulicou zavial jemný vánok naplnený vôňou poľných kvetov. Dokonale som si vychutnávala túto chvíľu, no zanedlho už bolo počuť pochod vojska a bojový roh tak typický pre Re-Konovu armádu. Ozvalo sa hlasné burácanie davu, všetci boli nesmierne natešení z tohto okamihu. Konečne zavládne mier. Bolo to krásne, avšak každá minca má dve strany..

 

          V istom okamihu ako keby sa zastavil čas. Objavil sa totiž Re-Kon na čele vojska. Väčšina prítomných ho videla po prvýkrát a bolo až neuveriteľné ako reagovali. Výkriky radosti na slávu prestali okamžite, mnohí mali ústa pootvárané dokorán, na tvárach zdesenie a v očiach rešpekt a súcit zároveň, pretože to čo videli nebol človek. Bola to bytosť..

 

          Oči mal prázdne avšak dokázal nimi preniknúť až do duše. Vedela som vycítiť ten okamih, bol už tak blízko, nemohla som ďalej riskovať.. Asi na päť sekúnd som sa vyparila z dohľadu všetkých živých bytostí.. Keď som sa znovu objavila, držala som v ruke dýku a jej čepeľ bola zarazená až po okraj v Re-Konovom krku. Nasledovným pohybom ruky som mu oddelila hlavu od tela. Pomaly padala na zem a čím bola bližšie, tým sa prostredie okolo mňa menilo na tmavšie, zrazu sa zem zmenila na obrovský tunel a ja som padala do neznáma obklopená temnotou. Ćo sa to len deje, Re-Kon je mŕtvy, žeby na mňa stihol zaútočiť tesne pred smrťou?

 

          Dopadla som na zem vysilená ako keby som práve prestala bojovať po dlhých hodinách. Postavila som sa a len s ťažkosťou som rozoznávala obrysy rôznych predmetov, ktoré ma obklopovali. Bola som v miestnosti chladnej a tmavej, žiarilo v nej len pár zelených lúčov záhadného svetla. Odrazu sa ozval neznámy hlas: "Scarabea.. Nájomná vrahyňa, na ktorú je vypísaná tá najvyššia odmena, svoj cieľ vždy zasiahne a zneškodní na jednu ranu.. nakoniec mal som tú česť presvedčiť sa o tom dnes sám.." Začula som kroky a z tmy vyšiel Re-Kon. "Určite ťa teraz zaujíma prečo som stále nažive", pokračoval Re-Kon.  Zahľadela som sa do jeho prázdnych očí vyžarujúcich tlmené modré svetlo v tejto desivej temnote a čakala na jeho odpoveď. "Na tomto svete nie sú zbrane, ktoré mi môžu ublížiť.." Dýku som ešte stále pevne držala, no po týchto slovách mi vypadla z rúk.  Kľakla som na zem a na líci sa mi zaleskla slza.. "To nie je možné, musela som ťa aspoň zraniť pretože.. pretože.." "Áno? Počúvam" ozval sa Re-Kon. "Pretože mňa sem poslal boh, nie je možné aby som takto zlyhala"

 

          Na Re-Konovi sa nedala spozorovať ani známka prekvapenia, ani jediná emócia.. "Viem presne čo máš v pláne, ale povedz mi prečo, prečo to robíš!" začala som kričať. "Poslal ťa boh a preto si ani nebrala v úvahu, že som mal so sebou celé vojsko, nikdy by si sa odtiaľ nedostala.." "Poviem ti niečo o tom kto som" Re-Konove oči začali svietiť jasnomodrou farbou, svetlo ma na chvíľu oslepilo. "Cítim bolesť, ktorá preniká až do mojej najhlbšej podstaty.. a počujem zvuky.. ako keď sa láme železo.. nesmierne množstvá.. no a vidím.. vidím.. na to nie sú slová.. ale môžem ti to ukázať.."

 

          Re-Kon vykročil smerom ku zdroju zeleného svetla v tmavej miestnosti a ja som išla za ním. Zastavili sme pri stroji do ktorého mi kázal vojsť. Takmer po pás som bola vo vode a nado mnou bol umiestnený zvláštny nástroj. Vychádzali z neho čierne laná a celkovo pôsobil desivo. Chcela som však vedieť pravdu a navyše, Re-Kon ma už mohol dávno zabiť ak by chcel. Priložila som si stroj na oči tak ako mi to kázal. Ćakala som čo sa bude diať.  Začalo sa to.. a nemalo to konca. Chcela som kričať o pomoc, ale nedalo sa.. To čo som tam videla nie je možné opísať.. Trvalo to veky, ale skončilo sa to a ja som odpadla do vody."Odpusti mi, že si to musela vidieť, ale nebola tu iná cesta.."

 

          Prebrala som sa a on stál nado mnou: "Oni si po nás prídu Scarabea.. po nás po všetkých.. ja som iba pokus.. bolo nás vtedy mnoho, no prežil som len ja.. teraz sa vrátia pre všetkých.. všetko to utrpenie.. teraz už chápeš prečo to musím spraviť.. už vidíš, že tvoj boh sa mýlil.. neviem prečo to spravil, ale ak to bol naozaj boh, on nám to ešte vysvetlí.. nezostáva mi už veľa času.. cítim to.. no a aby som nezabudol, kým si spala bol som v meste napraviť to nedorozumenie čo si spôsobila. Celá zem žije konečne v mieri.." "A teraz už musím ísť.." "Počkaj" zakričala som na neho, "chcem ísť s tebou!" "Chceš ísť so mnou.. dobre, splním ti tvoje prianie" Opäť sa podo mnou prepadla zem a ja som padala tmavým tunelom, až som dopadla na chladnú ľadovú zem. Ocitla som sa v krajine prastarej, nikdy sem doposiaľ nevkročila ľudská noha. "Tak a sme tu", povedal Re-Kon a hľadel do diaľky "vnútri je skrytý zdroj energie potrebný pre môj plán.."  Mne to pripadalo ako obrovská stavba s mnohými vežami, no detaily nebolo možné vidieť vďaka hrúbke ľadu pokrývajúceho tento výčnelok v ľadovej pustatine.

 

          Ďalej som však už vnímala iba neznesiteľnú zimu, ktorá ovládla celé moje telo, začala som sa neovládateľne triasť. Re-Kon podišiel ku mne a podal mi svoj vlastný kabát. Očividne mal na sebe niekoľko vrstiev toho istého odevu, pretože na ňom ani nebolo poznať, že práve zo seba niečo zložil. Neuveriteľné ako jeho kabát hneď zaúčinkoval, zima pominula a zostalo len príjemné teplo. Takú látku som predtým nikdy nevidela, nedalo sa to ani nazvať látkou. Skôr to bola hmota. Re-Kon prehovoril: "To čo vidíš pred sebou nie je stavba, je to koráb.." Vykročil ráznym krokom vpred a ja som ho nasledovala. "Tu sa vaša cesta končí" z ničoho nič sa ozval hlas, ktorý som už predtým počula.. až ma zamrazilo.. "To je on" povedala som a hneď na to sa okolo nás prehnala snežná smršť, zanedlho sa rozplynula a boh v podobe bieleho psa sedel priamo pred nami.  Znovu prehovoril: "Ďalej vás už nepustím. To čo prichádza na tento svet ma dokonale zbaví všetkých ľudí a ja budem môcť skúsiť všetko úplne od začiatku. Ćlovek bol len pokus, nepodarok"

 

          Na oblohe sa objavila silueta niečoho obrovského, vrhalo to lúče červeného svetla až za horizont, avšak kvôli oblakom sa nedalo s určitosťou povedať čomu silueta patrila. "Už sú tu" ozval sa boh "je príliš neskoro Re-Kon.." "Nikdy nie je neskoro!" Celú okolitú krajinu pohltila tma a ja som vedela, že Re-Kon práve ide odhaliť svoju plnú silu. Sálala z neho čierna energia, ľad praskal a vzduch začínal rednúť.. vedela som, že musím ísť čím skôr preč.. Boh sa ale zatiaľ zmenil na obrovskú beštiu a s útokom dlho neotáľal.  Utekala som len pár metrov, keď do mňa narazila sila s takou razanciou, až som začula praskať všetky kosti v mojom tele. Padla som na zem a nebola som schopná sa pohnúť. Zrazu tma pominula a to už Re-Kon držal malého psa pod krkom.  "Mne nemôžeš ublížiť, ja som boh! a kto si ty?!" zavyl pes. "Ja som iba nepodarok. Lenže nie z tvojho sveta!" Ćierna energia pohltila psa a zostali z nej iba pomaly sa rozplývajúce závoje visiace vo vzduchu.

 

          Re-Kon sa objavil pri mne. Povedal mi len: "Ešte sa uvidíme.." Bolesť, ktorú som cítila, bola paralyzujúca. Mala som mnohé zranenia a trpela som..  Zahalila ma čierna energia a moje telo opustil život.. Silueta na oblohe sa neustále približovala. Re-Kon vedel presne čo má spraviť a veril, že to stihne. Pozrel na trosky starého korábu a v okamihu sa objavil v jeho útrobách. Len na tomto mieste je dosť energie na to aby mohol zničiť svet.. Sústredil sa ako nikdy predtým.. Planétu zahalila čierna energia.. a planéta zmizla.. Všetci boli mŕtvi, zabil ich v okamihu a pritom bez mihnutia oka.. Lenže on ich nezabil tak ako to poznáme.. On ich zachránil.. A zostal sám..

 

          Chvíľu sa vznášal šírym vesmírom, no červené svetlo ho raz pohltilo.. A on cítil neznesiteľnú bolesť, počul ako sa lámu nesmierne množstvá železa a videl.. videl.. .. Ja, Scarabea som mŕtva, tak ako aj všetci ostatní ľudia.. osud nám doprial smrť.. doprial nám Re-Kona.. a ako to že vám tento príbeh vyprávam?  Pretože smrť neznamená koniec.. ale len nový začiatok.

http://www.youtube.com/watch?v=S69MQz0ZUYo

Prístupov 8612

Kvalita článku