Všetci vieme, že život v bane je krutý. Až na niekoľko užívateľov, okrem pár, teda okrem jedného (????), sme všetci pocítili tvrdosť a krutosť banu. Tentop ban prežívajú najčastejšie užívatelia, ktorý nie sú žiadaný na sectore a po opätovnom vrátení, vyslobodení sa z banu sa stávajú z nich legendy. Ja, Kira260686 som tvrdí ban zažil, som na úrovni legendy/veterán. Pokľaknite smrteľníci, pokľaknite a ponížene čítajne článok bohov, článok založený na faktoch, pravde a skúsenostiach.
Reč bude o novej legende BruceLee1991, ktorý je momentálne odsúdený v bane a zvláda krutý boj bok po boku so svojím verným vačicovým priateľom Leem.
Lee je vačicovytý bojový škrečok na báze Bruca Leeho, je to reinkarnácia Brucovej duše do tela škrečka vačicovitého. Toto druh škrečka, je známi ako bojové plemeno na pokraji vyhynutia, ktorý bojoval len vo svorkách a nakoniec úplne vyhynul a zostal len jeden jediný...
A ním je škrečok Lee (minúta ticha...)
Paces, Kira260686, BruceLee1991 a škrečok Lee sú bohovia sectoru. Sme veľmi krásny, populárny, nadaný, silný atď. Paces je momentálne na trojmesačnej púti. Známi a slávny BruceLee je momentálne uveznený v bane a ja, Kira260686 som neustálne s ním v kontakte. Snažím sa ho držať na žive, dnes som mu podal jednoduchú otázku:
„Brat, brat môj (slzy v očiach). BruceLee1991, ty svetlo sveta a škrek Lee, bratia moji (škrípanie zubov). Bratia moji (padnutie na kolená). Brat BruceLee1991 ešte máš ban?“
Päste zopäté, zuby zakusnuté do spodnej pery a poníženým pohľadom pozerám na oblohu a čakám kedy sa mi dostane odpovede....
V tom zaznie božský hlas. Bol to hlas samotného Boha BrucaLeeho1991, ktorý mi zdrveným hlasom a krvou v ústach povedal (nasledovné slovná sú skutočne slová BrucaLeeho!!!):
„Mam smutnú správu... Začínam dostavať bolesti do brucha......také ...také.....ako by som ti to vysvetlil....a už viem také ľudské....smrteľníčke kŕče
kráčam tmavím tunelom na konci ktorého je silne a jasne svetlo....až mi sietnicu na očiach pretrháva, cievy mi krvácajú vlečiem sa ťažkou chôdzou kvôli kŕčom v smere nadeje
po boku mňa sa vlečie matný obrys. Kvôli krvácajúcim cievam viem, iba s ťažkosťou povedať, kto to je, čo to je... je to malé, chlpatučké s vyrysovanými šľachami
počkať, že by to bol nejaký druh vačice, ktorá je vždy po mojom boku a nedá na mňa dopustiť aj pri tých najväčších bitkách ....čo otriasajú celím Olympom.....je.....tfuj ťažkosťou vyslovím to meno boha
tfuj.....ale musím....... „Lee“ .....škrečok môj najmilší si to ty
V tom som padol rovno tvarov na zem, pod únavou a nátlakom nájsť ciel na konci tunela......nekonečného tunela...tunela smrti
oči krvácajúce zatváram....viečka sú ťažšie a ťažšie až nevidím....
počkať vidím.....ale je to len tma.....ktorú prerezáva tlkot môjho srdca...buch.....buch....buch.......buch.............. posledný tlkot môjho života
ešte sa naposledy prevrátim na chrbát a ťažkosťou vydýchnem vzduch.....ktorí nadvihne prach nad mojimi ústami....
Zrazu, zacítim že niečo sa vyštveralo na moju hruď......mali tlak na mojej hrudi, ktorí nemohol spôsobiť ťažký tvor......ale maličký a mäkký ako vatička
zacítim silne údery, ktoré smerujú presne na moju hruď.....silne a intenzívne.....až zem podo mnou praská.....
až keď ucítim znovu tlkot svojho srdca......pochopím.....a pomáli otvorím oči a zazriem na svojej hrudi malého tvora áno... slzami v tvarí...... „ďakujem ďakujem ti škrečok Lee “ a on ma len pohladkal......packou nežnou......
Zároveň mi pošepkal: „stavaj ....na konci tunela je ešte stále svetlo...ktoré vedie z tohto pochmúrneho a bohom zabudnutého miesta.... “
chudák....videl som na ňom ... s akou ťažkosťou mi to hovorí.....bol tak tiež vyčerpaný na smrť....ale jedno bolo hlavne...nezdal to...
terás sa už plazím po štyroch.....na zemi vidím malé krvavé chumáče a zodreté nechty....zanecháva ich mala chlpatá guľôčka čo kráča predo mnou.....ktorá ma vedie za svetlom života......škrečok Lee......zachráň ma
ešte stále mam ban „
Tieto slová, ktoré vyslovil BruceLee1991 svojím zdrveným hlasom ma priviedli do skazy. Srde mi krváca, chcem ban. Chcem ban, aby som mohol pomôcť môjmu priateľovi. Priateľovi, ktorý je v koncoch ... Tieto slová ma priviedli k slzám, ale neboli to obyčajné slzy. Z očí mi tiekla krv a prstami som drvil betón, v dlani som ho drvil až sa mi nechty polámali.... Som na pokraji zrútenia, ako môže môj priateľ takto trpieť?!
Tento príbeh nám vnútil jedno porekadlo a to:
„Bojíš sa svojej prehry? ...buď silnejší!“
PRIHLÁS SA
1 
