Ako každý hráč na sectore aj ja mám svoju zbierku na ktorú som pyšný.
Každý pravdepodobne začal klasickou škatuľkou na žlté kazetky, ktorú kúpil u Číňana na burze za pár faciek a potom kšeftoval so žltými kazetkami medzi kamarátmi. Takéto boli aj moje začiatky na ktoré mám veľmi pekné spomienky. Našporených 150-200korún a hopsa na tržnicu zjednávať ceny. Tak tak boli to časy keď sa zopár kociek naháňalo po CRT obrazovke a chválil som sa každému akú mám doma mašinku.
Samozrejme toto žiadnemu hráčovi nestačilo a pokračovalo sa 16bitovou konzolou Sega, na ktorej vyzerali hry o niečo lepšie ale časom si človek na to zvykol a chcel viac a viac... Rozhodol som sa pre kúpu konzoly Sony PlayStation (PSX), na ktorej som odohral najlepšie hry na svete v tej dobe aké boli v ponuke: Metal Gear Solid, Gran Turismo, Tekken3, Resident Evil 2, Medievil a podobne. Na grafiku PSX som si rýchlo zvykol a chcelo to niečo lepšie a v mojom prípade to bola konzola Sega Dreamcast, ktorá vytlačila Sony PSX s môjho života po cca2-3rokoch. Nehnevajte sa na mňa, ale musím to povedať, Sega Dreamcast: „na tú dobu, to bola konzola bohov!!!“
Sega Dreamcast mi vyrazila dych na prvý krát. Zapnutie konzoly vo mne vzbudilo veľký rešpekt hneď po úvodnom modrom koliesku ktoré sa mi zobrazilo na obrazovke. Vkladám do konzoly hru Crazy Taxi, hra sa načítava a úvodný soundtrack v intru mi otvára sánku. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Offspring vyhrával počas intra a ja som nevedel či to je sen alebo skutočnosť. Intro som si vychutnal, jasná vec. Stlačím štart a vyberám si postavu, načítava sa hra a som v tom. Gameplay! Grafika koniec, nastal útlm v mojej hlave a premýšľam: „prečo je tu znova ďalší spracovaný filmík“. Omyl, nastalo odštartovanie HERE WE GO a bolo mi všetko jasné: „toto je konzola bohov“.
Po hre Crazy Taxi nasledovali ďalšie dych vyrážajúce hry ako sú: Dead or Alive2 , SoulCalibur2, Sword of the berserk: guts rage, Metropolis street racer, Shenmue1-2, Sonic adventures, Virtua tenis, ChuChu rocket a podobne...
Nová doba a nová konzola, na trh prišla Sony PlayStation2. Dizajn konzoly bol zvláštny hneď ma upútala. Rakúsko 24.000,-sk vo vačku a ide sa na to. Sony PlayStation 2 pack s dvoma hrami s dvoma joypadmi plus pamäťová karta je doma. Začínal som s hrami ako je Gran Turismo3, Jak2, Ghost Hunter, Tekken Tag Tournament, Metal Gear Solid 2 a podobne. Grafika PS2 ktorá bola len o pár krokov popredu ma až tak neuchvátila. Predsa som mal pred PS2jkou Segu Dreamcast tak už som bol tak trochu „oťukaný“ v tomto smere.
Opäť to chcelo niečo nové a to Xbox.
Xbox bola veľká a ťažká konzola. Hry som skúšal aké sa dali. Na tú dobru to bol Ninja Gaiden, ktorý dokázal využiť ako tak silu Xboxu. Grafika v hre bola skvelá ale bol to nový druh sekačky. Nebolo to klasické mlátenie do „knoflíkov“. Ninja Gaiden si vyžadoval skutočne dobrého hráča za joypadom. Zvládol som to všetko hladko, samozrejme, musel som si zvykať. Ďalej ma veľmi prekvapil Dead or Alive3, ktorý bol tiež od toho istého výrobcu ako Ninja Gaiden a tým bolo Tecmo. V Xboxe som nenašiel to čo som hľadal. Pravdu povediac Sony PS2 mi sedelo viac. Pátrame ďalej, nejaké tie peniaze z brigád sa nešetrili a ide sa na ďalšiu konzolu a tou bolo na počudovanie Nintendo, Nintedo GameCube.
Hracia kocka, bola divná konzola. Tvary boli smiešne a lacné. Disky do konzoly boli o polovicu menšie. Mini disky do konzoly sa kupovali jedna radosť, najkvalitnejšie série Residen Evilu boli pokorené na tejto konzole. Mario sunshine, Metroid prime a podobne.
No konzoly Sega Dreamcas, Sony PlayStation2, Xbox a Nintendo GameCube som považoval za rovnocenných súperov. Na tú dobu to bola slušná grafika a hry sa tiež našli dobré na každú z konzôl. No chcelo to opäť niečo nové, no trh nič neponúkal. Ale začali sa v kuloároch rozprávať o nejakom HD či čo to bolo a bolo mi to viac ako jasné čo vyplní moje voľné miesto na poličke. V časopisoch v reklamách sa prezentovali prvé konzoly novej generácie a to Sony PlaStytion3, Xbox360 a podivné Nintendo Wii. Jasnou voľbou bola konzola Sony PS3. No na trh ako prvý prišiel Xbox360. Takže, éčka vo vačku a ide sa do Rakúska J
Xbox360, potom nasledovala konzola Sony PlayStation3 a nakoniec Nintendo Wii. Konzoly nextgen poznáme každý viac ako dobre. Neuveriteľné množstvo hier ktoré som odohral nespomeniem, nedá sa to. Bolo toho veľa....
Od detstva až doteraz hrávam hry. Moja zbierka na fotkách nie je kompletná, ani v článku som všetko nespomenul (napr: Nintendo64, Atari PC na audio kazety, NBK a pod...)
Roky plynú a ja kupujem hry, hrám hry, chodím do školy, do práce, mám ženu, byt a ten život plynie a vždy si dávam otázku: „čo mi vlastne tie hry takého dávajú?“.
PRIHLÁS SA
1 
